Opál je amorfný hydratovaný oxid kremičitý (SiO₂·nH₂O), ktorý sa zaraďuje medzi mineraloidy pre absenciu kryštálovej štruktúry. Vzniká „vyzrážaním“ koloidného kremičitého roztoku – odbornejšie povedané polymerizáciou nestabilnej kyseliny kremičitej Si(OH)₄ – v puklinách a pórovitých horninách vulkanického a sedimentárneho pôvodu. Jeho fyzikálne vlastnosti výrazne ovplyvňuje obsah vody, ktorý môže tvoriť niekoľko percent až viac než pätinu hmotnosti. Aj, ale nielen vďaka tomu sa opál vyznačuje mimoriadne pestrým vzhľadom: od matných, nepriehľadných foriem až po priesvitné až priehľadné variety so sklovitým leskom. Z hľadiska tradičnej deskriptívnej mineralógie sa tieto, ale aj ďalšie atribúty (farebnosť, kresby, textúry) prirodzene premietajú do ich názvoslovia. Špeciálne postavenie medzi opálmi má drahý opál, pri ktorom pravidelné usporiadanie sfér oxidu kremičitého vytvára jedinečné difrakčné farebné javy. Tvrdosť opálu sa pohybuje okolo 5,5–6,5 podľa Mohsa a jeho hustota dosahuje približne 1,9–2,3 g/cm³. Niektoré variety reagujú na zmeny prostredia dehydratáciou, čo môže ovplyvniť ich optické vlastnosti aj stabilitu. Z geologického hľadiska je opál cenným indikátorom nízkoteplotných hydrotermálnych procesov, zvetrávacích a infiltračných javov, ako aj cirkulácie kremičitých roztokov, ktorých teplota spravidla nepresahuje 100 °C.