Opál je amorfný hydratovaný oxid kremičitý (SiO₂·nH₂O), ktorý sa zaraďuje medzi mineraloidy pre absenciu kryštálovej štruktúry. Vzniká „vyzrážaním“ koloidného kremičitého roztoku – viac odbornejšie povedané polymerizáciou nestabilnej kyseliny tetrahydrogénkremičitej – v puklinách a pórovitých horninách vulkanického a sedimentárneho pôvodu. Jeho fyzikálne vlastnosti výrazne ovplyvňuje obsah vody, ktorý môže tvoriť niekoľko percent až viac než pätinu hmotnosti. Vďaka tomu sa opál vyznačuje mimoriadne pestrým vzhľadom: od matných, nepriehľadných foriem až po priesvitné až priehľadné variety so sklovitým leskom. Z mineralogického hľadiska rozlišujeme obyčajný opál bez optickej hry farieb a drahý opál, pri ktorom pravidelné usporiadanie sfér oxidu kremičitého vytvára jedinečné difrakčné farebné javy. Tvrdosť opálu sa pohybuje okolo 5,5–6,5 podľa Mohsa a jeho hustota dosahuje približne 1,9–2,3 g/cm³. Niektoré variety reagujú na zmeny prostredia dehydratáciou, čo môže ovplyvniť ich optické vlastnosti aj stabilitu. Z geologického hľadiska je opál cenným indikátorom nízkoteplotných hydrotermálnych procesov, zvetrávacích a infiltračných javov, ako aj cirkulácie kremičitých roztokov, ktorých teplota spravidla nepresahuje 100 °C.