Ak sa hovorí alebo píše o opáli, často príde moment, keď sa objaví aj slovo **opalizácia**. Mnohí, najmä tí znalí problematiky, vedia. Iní si myslia, že vedia. No a samozrejme nájdu sa aj takí, čo nevedia. Takže poďme si to zopakovať — respektíve vyjasniť.
Pre niekoho prekvapenie, pre niekoho nie: slovo opalizácia má **dva odlišné významy**.
Prvý význam: hra svetla na látke
Ten prvý súvisí s tým, že látka — a vôbec to nemusí byť opál — pri dopade slnečných lúčov alebo umelého svetla sa z pohľadu ľudského oka prezentuje **spektrálnymi farbami**.
Prečo je tomu tak a aké podmienky musia byť splnené — o tom si povieme v samostatnom článku. Bavme sa teda ďalej v lingvistickom duchu 🙂
Slovo opalizácia v tomto kontexte sa dá nahradiť generickým synonymom **farbohra**.
Pozor: opalizácia ≠ opalescencia
Niektorí používajú nonšalantne aj slovo *opalescencia* — lenže to nie je celkom v poriadku. Ja osobne som toho názoru, že opalizácia a opalescencia **rozhodne nie sú slová, ktorých význam je možné stotožniť**. A určite mi dáte za pravdu, keď to časom objasním prostredníctvom ďalších článkov.
Druhý význam: geologický proces
Druhý význam slova opalizácia vyjadruje **proces prestúpenia alebo preniknutia látky hydratovaným oxidom kremičitým** — čiže opálom.
Ak sa vám nepáčia slová *prestúpenie* a *preniknutie*, nahraďte si ich slovom **impregnovanie**.
Predmetom procesu opalizácie môžu byť: - **Materiály biotického pôvodu** — rastlinné pletivá, živočíšne tkanivá (opalizované drevo, kosti, lastúry) - **Materiály abiotického pôvodu** — neživé horniny a minerály
Jedno slovo, dvakrát v jednej vete
Na záver jeden skvelý príklad — veta, v ktorej figuruje slovo opalizácia dvakrát, v dvoch rôznych významoch:
> *„Geológ našiel počas výskumu v teréne opalizovanú horninu, ktorá v lúčoch slnka nádherne opalizovala."*
Ak ste dávali pozor, celkom určite vás nezaskočila 🙂
---
*P.S. — Článok o fyzikálnej podstate hry farieb (difrakcia na guľôčkach SiO₂) vyjde v niektorom z nasledujúcich čísel.*