Geológia

Štruktúrna poloha ložísk

Ložiská drahého opálu vystupujú v juhovýchodnom segmente prechodnej vulkanickej zóny Zlatobanského stratovulkánu (stratovulkánu Zlatá Baňa).

Horninové prostredie

Na geologickej stavbe ložiskového územia sa podieľajú andezitové lávové prúdy rôznej petrografickej príslušnosti (pyroxenické, pyroxen-amfibolické, pyroxen-amfibol-biotitické andezity) spolu s ich pyroklastikami.

Štruktúrna väzba mineralizácie

Primárnu štruktúrnu väzbu drahoopálovej mineralizácie v lokalite podmienili nielen litologické, ale aj štruktúrne faktory. Z priestorového rozšírenia opálových banských polí je zrejmé, že sú skoncentrované v dvoch významných tektonických zónach približne SZ–JV smeru, reprezentujúcich tektonický styk odlišných petrografických typov andezitov. V západnej časti (JZ od osady Dubník) ide o tzv. „opálový“ zlom, respektíve o systém zlomov SZ–JV smeru, oddeľujúcich lávové prúdy drobnoporfyrického pyroxenického andezitu od komplexu lávových prúdov strednoporfyrického pyroxenického andezitu (typ Libanka). V severovýchodnej časti (SV od osady Dubník) sa nachádza zlom oddeľujúci lávové prúdy hyperstenicko‑amfibolicko‑biotitického andezitu od lávových prúdov drobnoporfyrického augiticko‑hyperstenického andezitu.

Hlavné tektonické línie sú doprevádzané rojom sperených porúch nižšieho rádu, kontrakčných puklín a trhlín, ktoré samotné, ako aj ich blízke okolie, predstavovali potenciálne priestory pre akumuláciu opálu. Najbohatšie výskyty opálov sa nachádzali a dobývali v miestach spájania a križovania porúch. Hlavná časť opálovej mineralizácie sa sústredila v podloží zlomov.

Tvary ložiskovej výplne

Opál v ložiskách vystupuje v rôznych formách, no predovšetkým veľmi nepravidelne, čo viackrát potvrdila aj jeho exploatácia. Často tvorí nepravidelnú sieť tenkých žiliek mm až cm rádu s variabilnou smernou dĺžkou a sklonom. Najčastejšie však vytvára hniezda, impregnácie a vypĺňa dutinky, kaverny, póry, trhliny a pukliny s rozmermi od 1 mm po niekoľko cm, ojedinele aj s čiastočným vyplnením voľných priestorov. Opál sa vyskytuje aj vo forme tmelu ostrohranných úlomkov v zónach, kde došlo k výraznej brekciácii horninového prostredia.

Mineralizačné periódy

Štúdiom mineralizácie na opálovom ložisku Libanka bolo zistené, že sú tu zastúpené dve primárne mineralizačné etapy, ktoré sa vzájomne líšia časovým zaradením aj paragenetickými znakmi.

Menej významná, no v okolí tektonických štruktúr pomerne rozšírená, je kremeň‑antimonitová mineralizačná etapa. Na základe doterajších poznatkov sa javí ako etapa viazaná na doznievanie hydrotermálnej činnosti, prípadne až na počiatočné štádiá postvulkanickej aktivity.

Po jej ukončení došlo k výraznému prínosu roztokov obohatených o ióny kremíka, čo viedlo k vzniku opálov. Tieto produkty sa zaraďujú k druhej, tzv. chalcedón‑opálovej mineralizačnej etape. Podľa všetkého mal prínos roztokov, z ktorých vznikla opálová mineralizácia, pulzačný charakter, čo dokladá veľmi časté vzájomné striedanie jednotlivých druhov a variet opálov.

Primárnu mineralizáciu sprevádzajú produkty supergénnych procesov. Najpočetnejšiu skupinu sekundárnej mineralizácie na opálových ložiskách predstavujú sírany, známe najmä z oblasti Libanky.

Ložisko Libanka

Nachádza sa na JV výbežku Tancošky (845 m) zvanom Libanka. Tamojší svah pretínajú dve polohy opálonosnej horniny, ktoré predstavujú dve zlomové pásma smeru SZ–JV. Opálové ložisko v tejto časti má horizontálny rozsah 600 m, hĺbkový rozsah 100 m a 200 m a mocnosť 10 až 15 m. Objem opálonosnej horniny bol vyčíslený na 2 000 000 m³, z čoho je v súčasnosti vyťažených približne 1 500 000 m³.

Ložisko Šimonka

Nachádza sa SZ od kóty Barov (874 m). Identifikovaná tu bola jedna poloha opálonosnej horniny, ktorá predstavuje zlomové pásmo smeru SZ–JV. Opálové ložisko má v tejto časti horizontálny rozsah 400 m, hĺbkový rozsah 70 m a mocnosť do 5 m. Objem opálonosnej horniny sa odhaduje na približne 140 000 m³, z čoho je v súčasnosti vyťažených asi 90 %.