Pojem vulkanický opál sa v opálovej brandži používa ako terminus technicus pre opály viazané na vulkanické horniny (ryolit, dacit, andezit, ignimbrit, čadič) a ich postvulkanické alterácie. Je potrebné zdôrazniť, že nejde o opál, ktorý vznikol počas samotnej sopečnej činnosti. Z termodynamického hľadiska ide skôr o využívanie reziduálnej energie relatívne plytko uloženého magmatického telesa v štádiu jeho dočasného alebo definitívneho vyhasnutia. Hydrotermálne roztoky geneticky previazané s týmito plytko uloženými magmatickými telesami a meteorická voda predstavujú dva mimoriadne dôležité faktory pri vzniku tohto druhu opálu. Majú totiž tendenciu rozkladať výlevné, prípadne aj vyvreté horniny, pričom vzniká široká paleta ílových minerálov, ktoré sú zdrojom kremíka pre tvorbu opálu. Samotná genéza tohto minerálu – alebo presnejšie mineraloidu – je stále predmetom početných diskusií a odborných štúdií. V závislosti od geologických pomerov konkrétnej lokality sa pripisuje rôzna váha hydrotermálnym roztokom alebo meteorickej vode pri vzniku vulkanického opálu. To pochopiteľne robí problematiku komplexnou, pretože opál sa môže „usadiť“ buď z reálnej hydrotermy (nad približne 50 °C), alebo „len“ za pomoci teplej podzemnej vody (pod približne 50 °C).